ORGANIZÁCIA CHOVU KONÍ  NA SLOVENSKU V  MINULOSTI  A DNES.

             Chov koní na Slovensku má dlhú históriu. O tom, že obyvatelia Slovenska sa chovom koní zaoberali svedčí i skutočnosť, že obyvatelia Slovenska pred Kristovým narodením  Makramovia  boli schopní postaviť armádu pozostávajúcu z 4000 jazdcov ( Veselý: Dejiny chovu kone na Slovensku 1925).

            Kôň v minulých storočiach zohrával významnú úlohu či už ako ťažná sila, alebo ako spolupútnik človeka pri vojenských výpravách. Ľudia si osobité postavenie koňa medzi ostatnými hospodárskymi zvieratami uvedomovali a už od ranných dôb sa snažili plemenitbu v chove koní usmerňovať.

            V Uhorsku, ktorého bolo po rozpade Veľkomoravskej ríše Slovensko súčasťou  bolo v roku 1772 vydané Jozefom II cisárske nariadenie, podľa ktorého štátne žrebce pripúšťali kobyly zadarmo, čo malo napomôcť zvýšeniu úrovne chovu koní v Uhorsku po tureckých vojnách. Následne v roku 1785 bol vydaný zákaz používať zlých žrebcov v chove. Ďalej bolo nariadené, že žriebätá je potrebné odchovávať na pastvinách.

Začali sa zakladať žrebčíny. Pre chov koní bol ustanovený inšpektor. Roľníkom bolo zakázané preťažovať žrebné kobyly v práci. Uvedené cisárske nariadenie spolu so vznikom žrebčínov možno považovať za základ v organizovaní chovu koní v Uhorsku, ktorého súčasťou Slovensko až do roku 1918 bolo.

            Po rozpade Rakúsko – uhorskej monarchie  platilo na území vzniknutej ČSR niekoľko zákonov a nariadení. Pre oblasť Čiech a Sliezska v období do roku 1918 bolo licentovanie plemenných žrebcov upravené nariadením zúčastnených ministerstiev z roku 1855, ktoré bolo doplnené nariadením z roku 1866 a hlavne nariadením vydaným v roku 1874.

            Na Morave bol v platnosti zvláštny zemský zákon vydaný roku 1905.

            Pre Slovensku a v Podkarpatskú Rus sa vzťahovali niektoré odstavce a paragrafy širšieho ríšskeho zákona o poľnohospodárstve a poľnej polícii z roku 1894.

            Uvedené zákony bolo potrebné po vzniku ČSR pre ich nejednotnosť z hľadiska odborného ako aj právneho potrebné zjednotiť. V prvej fázy sa uvažovalo vydať zákon týkajúci sa len koní. Od uvedeného bolo upustené a v roku 1924 bol vydaný zákon č. 169. Sb. O plemenitbe hospodárskych zvierat a to koní, hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec. V tejto súvislosti si je potrebné všimnúť, že kone boli v zákone uvádzané na prvom mieste čo svedčilo o ich význame.

            Zákon v § 1 stanovoval podmienku pripúšťania plemeníc len vybraným plemenníkom.

Podrobnosti o zostavovaní komisií pre výbery plemenníkov ich zloženie, ako aj podmienky pre samotných žrebcov pred zaradením do plemenitby, výšku pripúšťacieho poplatku, prípadnú kastráciu ustanovoval § 4 uvedeného zákona odvolávajúc sa na vládne nariadenie.

V zmysle tohto zákona vláda rozhodla v § 6 o rozdelení  štátu  na chovné obvody podľa plemien. Do určených obvodov mohli byť iné plemená zaradené len s povolením ministerstva poľnohospodárstva.

Zákon mal aj ustanovenia trestné. V zmysle týchto ustanovení bolo možné v zmysle § 8 uložiť peňažitú pokutu až do výšky 1000, Kč v prípade nezaplatenia  väzením až do výšky 10 dní.

Vrchný dozor na dodržiavaním tohto zákona po stránke odbornej vykonávalo ministerstvo poľnohospodárstva. Uvedený zákon platil až do rozpadu ČSR z menšími úpravami, ktoré vychádzali ako vládne nariadenia.

Po druhej svetovej vojne kôň prestáva zohrávať úlohu, ktorá mu patrila v prvej polovici 20 storočia.

Právnym podkladom pre výber plemenných žrebcov po roku 1950 sa stal zákon o zdokonaľovaní  živočíšnej výroby z 21. 12. 1950 č. 187 Sb. V oddiely II Plemenitby HZ v § 4  -7  sú základné ustanovenia týkajúce sa výberu plemenníkov. Prvýkrát sa v uvedenom zákone stretávame z pojmom výberová komisia, ktorá je zriaďovaná pri ministerstve a oblastná výberová komisia zriadené pri povereníctve pôdohospodárstva. Podrobné predpisy o pôsobnosti výberových komisií upravovalo vládne nariadenie č.7 z 13.2.1951, ktoré pojednávalo o výberoch a rozdelilo ich na základné  pre mladých plemenníkov a všeobecné pre žrebcov už pôsobiacich v plemenitbe.

Ústredná výberová komisia  vykonávala klasifikáciu plemenníkov a plemeníc, základné výbery plemenníkov, všeobecné výbery žrebcov z náväzným vydaním povolenia na pripúšťanie, schvaľovala priparovacie plány vypracované štátnymi žrebčincami, do ktorých kompetencie týkajúce sa plemenitby v zmysle vládneho nariadenia č.38 z 6. 7.1955 § 7 prešli. Platnosť rozhodnutia výberových komisií bola stanovená prítomnosťou minimálne troch členov komisie. Rozhodnutia sa prijímali nadpolovičnou väčšinou pričom predseda komisie hlasoval ako posledný. Všeobecné výbery prebiehali formou zvodov. Povolenie k pripúšťaniu bolo vydávané pre určitý obvod. Kočovanie so žrebcom bolo zakázané.

Vládne nariadenie č.141 z 27.2.1951  zaviedlo v chove koní insemináciu.. Žrebec mohol byť v inseminácii  len na základe povolenia k inseminácii vydaného ústrednou, alebo oblastnou výberovou komisiou. Insemináciu podľa tohto vládneho nariadenia mohli vykonávať len ústavy pre chov koní. Doklad o inseminácii si chovateľ musel uschovať najmenej po dobu 3 rokov. Uvedené nariadenie ohraničovalo najnižší vek žrebca, ktorého možno použiť k plemenitbe a to u chladnokrvných žrebcov 36 mesiacov u žrebcov teplokrvných 48 mesiacov. Nariadenie ďalej stanovovalo povinnosť miestne národné výbory o riadne umiestnenie žrebcov pričom miesto ustajnenia žrebcov muselo byť označené tabuľou „Pripúšťacia stanica verejných žrebcov.“

K ďalšej významnej zmene v organizovaní chovu koní v SR došlo v roku 1972 prijatím zákona o Plemenitbe hospodárskych zvierat č. 110. Uvedený zákon bol prijatý ako zákon SNR a do pôsobnosti výberových komisií spadalo uznávanie a rušenie šľachtiteľských chovov jednotlivých druhov hospodárskych zvierat. Zákon definoval plemená HZ, ktoré na území SR možno chovať ako uznané, respektívne povolené. Plemenitbu na území bolo možné vykonávať len zo súhlasom plemenárskych organizácií. Prijatie zákona nadväzovalo na schválenie ČSN 466310 plemenné kone z roku 1970, ktorá bližšie definovala jednotlivé plemená koní chovaných v ČSSR ako aj metodiku výkonnostných skúšok kobýl a žrebcov pred  ich zaradením do plemenitby. V roku 1984 bola vydaná smernica pre uznávanie šľachtiteľských a rozmnožovacích chovov č. 988/84, ktorá bližšie stanovovala podmienky pre ich uznanie. Podľa zákona 110/1972 sa riadila plemenitba na celom území SR až do roku 1994.

V roku 1994 bol prijatí nový zákon o  plemenitbe hospodárskych zvierat č.256/94, ktorý bol prispôsobený na nové politicko – ekonomické pomery. Uvedený zákon reagoval na vznik súkromného vlastníctva. Plemenitby koní podľa tohto zákona mohla byť zabezpečovaná i majiteľmi súkromných žrebcov so súhlasom plemenárskej organizácie. Osvedčenie o použití na plemenitbu vydávala  plemenárska organizácie na základe záväzného posudku výberovej komisie. Uvedený zákon prvýkrát definuje pojem „chránený chov“. K  zákonu bola prijatá vykonávacia vyhláška č.257/94, ktorá bližšie upravovala niektoré ustanovenia zákona o plemenitbe ako napríklad podmienky odbornej spôsobilosti, práva a povinnosti výberových komisií, predaj hospodárskych zvierat, prirodzené párenie, výber plemenníkov, označovaní koní a vedení plemenných kníh. Vzhľadom k tomu, že zákon č.256/94 v podstate kopíroval zákon č.110/72 s vynechaním pojmov, ktoré mali spojitosť so slovom socialistický jeho platnosť nemala dlhé trvanie a v roku 1998 bol prijatý nový zákon o šľachtení a plemenitbe HZ č.194/98z.z. Tento zákon zohľadnil vznik samosprávnych organizácií v chovoch HZ. Zväzy jednotlivých druhov HZ  podľa tohto zákona môžu vykonávať úlohy spojené so starostlivosťou o rozvoj šľachtenia a plemenitby. Za určitých podmienok môže uznaná chovateľská organizácia vykonávať činnosti plemenárskych organizácií. Uvedený zákon pozmenil úlohu výberových komisií, ktoré  v zmysle zákona ministerstvu len  navrhujú uznanie alebo zrušenie šľachtiteľských chovov. V zákone  sa objavuje pojem odborne spôsobilí zamestnanec – hodnotiteľ, ktorý okrem iných činností  vykonávajú hodnotenie žrebcov a kobýl pri výkonnostných skúškach , uznávajú a prehodnocujú nižšie šľachtiteľské jednotky. Aj uvedený zákon  definuje pojem chránený chov. Z praktického hľadiska  však nezabránil vývozu génových rezerv do zahraničia. V zmysle tohto zákona bola zriadená centrálna evidencia jednotlivých druhov HZ. Plemenitbu je možné v zmysle zákona vykonávať len s vydaným osvedčením o použití na plemenitbu. K uvedenému zákonu boli prijaté vykonávacie vyhlášky k označovaniu a vedeniu evidencie HD č 17/2002 a kontrole úžitkovosti HZ 18/2002.

V súčastnom období sa pripravuje nový zákon , ktorý bude riešiť otázky plemenitby HZ  s dôrazom na vstup do EU.

F.Grácz